Klokany sú endemické v Austrálii. Austrálska vláda odhaduje, že momentálne populácia klokanov dosahuje 25,1 milióna. Najväčšie druhy v rodine klokanov sú klokany červené a najmenšie klokany zajačie. Klokan má veľké, silné zadné nohy a veľké nohy prispôsobené na skok, dlhý svalnatý chvost pre rovnováhu a malú hlavu. Rovnako ako väčšina vačkovcov, samice klokanov majú vrecúško, v ktorom mláďatá dokončujú postnatálny vývoj.

Veľké klokany sa prispôsobili oveľa lepšie na vyčistenie pôdy pre poľnohospodárstvo a zmeny biotopov, ktoré ľudia priniesli do austrálskej krajiny. Mnohé z menších druhov sú zriedkavé a ohrozené. Klokan je symbolom Austrálie a objavuje sa na austrálskom erbe a niektorých jeho bankovkách a používajú ho niektoré známe austrálske organizácie vrátane Qantas a Royal Australian Air Force. Klokan je dôležitý ako pre austrálsku kultúru – comprar un deshumidificador, tak aj pre národný obraz, a preto existuje množstvo populárnych kultúrnych odkazov.

Divoké klokany sa strieľajú na mäso, kožu a na ochranu pasienkov. Hoci je to kontroverzné, klokanove mäso v porovnaní s tradičným mäsom má zdravotné prínosy pre ľudskú spotrebu kvôli nízkej hladine tuku na klokanoch.

Rôzne druhy klokanov majú rôzne diéty, aj keď sú všetky prísne bylinožravé. Šedý klokan prevažne konzumuje širokú škálu tráv, zatiaľ čo niektoré iné druhy (napríklad červený klokan) využívajú pri stravovaní značné množstvá kríkov. Menšie druhy klokanov tiež konzumujú huby. Mnohé druhy sú nočné a zvyčajne strávia dni odpočívajúce v tieni a cez chladné večery, noci a rána sa pohybujú a kŕmia.

Klokan bol vždy veľmi dôležitým zvieraťom pre austrálskych domorodcov, pre svoje mäso, kožu, kosti a šľachy. Kožky sa niekedy používali aj na rekreáciu; Najmä u niektorých kmeňov sa pomocou vypchatého varlaťa klokana, ktoré slúžilo ako lopta, hrala tradičná futbalová hra.

Na rozdiel od mnohých menších druhov, sa väčším klokanom od európskeho osídlenia dobre darilo. Európski osadníci zredukovali lesy na vytvorenie rozsiahlych trávnatých plôch na pasenie oviec a hovädzieho dobytka, pridali zásoby na zavlažovanie v suchých oblastiach a výrazne znížili počet dingov.

Klokany sú skôr plachí a za normálnych okolností nepredstavujú žiadnu hrozbu pre ľudí. Existuje veľmi málo záznamov o klokanoch, ktoré útočia na ľudí bez provokácie; Avšak niekoľko takýchto nevyprovokovaných útokov v roku 2004 vyvolalo obavy z choroby podobnej besnoty, ktorá pravdepodobne postihuje vačkovcov. Jediný spoľahlivo zdokumentovaný prípad smrti z útoku klokana sa vyskytol v roku 1936 v Novom Južnom Walese. Lovec bol zabitý, keď sa pokúsil zachrániť svojich dvoch psov pred klokanom. Ďalšie príčiny nepravidelného a nebezpečného správania klokana zahŕňajú extrémny smäd a hlad.

Kolízia s vozidlom je schopná zabiť klokana. Klokany, osvietené svetlometmi alebo prekvapený hlukom motora často skáču pred auta. Vzhľadom na to, že klokany môžu dosiahnuť rýchlosť približne 50 km/h a sú relatívne ťažké, sila nárazu môže byť veľká. Malé vozidlá môžu byť zničené, zatiaľ čo väčšie vozidlá si môžu poškodiť motor. Riziko poškodenia cestujúcich vo vozidle sa značne zvýši, ak je čelné sklo bodom nárazu. V dôsledku toho sú v Austrálii bežné značky, ktoré varujú pred klokanmi v blízkosti. Ak je obeťou zrážky samica, skupiny pre dobré životné podmienky zvierat žiadajú, aby jej vrecko bolo skontrolované pre akékoľvek prežitie mláďaťa, v takom prípade môže byť prinesené do veterinárneho centra na rehabilitáciu.

Jedným z aspektov ľudského zdravia je práve duševné zdravie. Definícia duševného zdravia však nie je vôbec jednotná a jednoduchá. Duševné zdravie umožňuje fungovanie človeka bez prekážok v jeho súkromnom aj spoločenskom živote. Ak sa človek cíti spokojný a oslobodený od pocitov úzkosti a voči sebe prechováva pocit spokojnosti, akceptuje seba aj svoje okolie.

Za základný pojem psychohygieny možno považovať pojem duševné zdravie. Duševné zdravie je žiaduci stav, ktorý je výsledkom vedomého alebo nevedomého dodržiavania zásad duševnej hygieny. O naše duševné zdravie sa teda staráme pomocou psychohygieny. L. Míček definuje psychohygienu ako vedu o duševnej hygiene a hovorí, že pod duševnou hygienou rozumieme systém prepracovaných vedeckých pravidiel či rád, ktoré slúžia k udržiavaniu, prehĺbeniu alebo k znovu získaniu duševného zdravia a duševnej rovnováhy.

Udržať si duševné zdravie nie je v dnešnom uponáhľanom svete vôbec jednoduché. D. Bartek dokonca zdôrazňuje, že udržať si duševné zdravie je viac ako len profylaxia a prevencia, a teda vždy ide o úpravu životných podmienok tak, aby u daného jedinca vyvolala pocit spokojnosti, osobného šťastia, fyzickej a psychickej zdatnosti a výkonnosti. Psychohygiena ako aj duševné zdravie je s nami prepletené počas celého nášho života. Podmienky psychohygieny ovplyvňujú naše životy od ranného detstva až po starobu. V rôznych oblastiach nášho života, či už je to práca, škola, rodina, materská škola ba dokonca aj manželstvo, sa využívajú podmienky a zásady psychohygieny pre jedinca na jeho ochranu duševnej pohody. Ako mnohé iné psychologické pojmy, tak aj pojem psychohygieny má svoju históriu. V roku 1792 sa francúzsky lekár a psychiater Pinel postaral o ľudskejšie zaobchádzanie s choromyseľnými. Práve toto ľudskejšie zaobchádzanie sa prejavilo v neskoršom meradle ako jeden s činiteľov ich lepšieho fungovania v ústavoch. O duševnú pohodu svojich chovancov v Americkom ústave pre duševne chorých sa z rovnakých pohnútok začal zajímať v roku 1908 aj Beers. V rovnakom roku bola založená spoločnosť pre duševnú hygienu a o rok neskôr, teda v roku 1909, Národný výbor pre duševnú hygienu. Svetová federácia duševného zdravia bola založená v roku 1948, nakoľko sa o duševné zdravie začali zaujímať ako o jeden z veľmi dôležitých aspektov psychológie. O duševné zdravie sa psychológia začala zaujímať hneď z niekoľkých dôvodov, a to napríklad kvôli prevencii somatických a psychických chorôb. Duševná nepohoda je jeden z aspektov, ktorý prispieva k rôznym ochoreniam, preto dodržiavanie správnej životosprávy, dôkladného spánku a stravovania je tu určite na mieste.

Jeden z ďalších, nemenej dôležitých dôvodov, je aj celospoločenský vplyv. Je to najmä z toho dôvodu, že ľudia s pevným duševným zdravým majú na svoje okolie blahodarnejší vplyv ako ľudia s narušenou duševnou rovnováhou. Takýto do kolektívu prinášajú naopak konflikty a nezhody. V práci a pre kvalitu Vášho pracovného výkonu je tiež dôležitá Vaša duševná rovnováha. A nakoniec byť spokojný len tak z hľadiska vlastného záujmu je dôvod, pre ktorý sa psychohygiena stala súčasťou psychológie a pretavila sa do mnohých súčasti nášho života. Zásady psychohygieny sa využívajú vo vyučovacom procese, rovnako aj vo výchovnom procese na školách aj v predškolských zariadeniach, v pracovnom procese či v procese liečebnom. Jednotlivé psychohygienické postupy a zásady napomáhajú pacientom pri zotavovaní, žiakom pri zapamätávaní učiva, učiteľom a rodičom pri vychovávaní.